Predaj cez automat sa osvedčil. Aj vďaka stálej cene a možnosti platiť kartou.

NÁMESTOVO. Mliečny automat pri autobusovom nástupisku funguje viac ako tri roky. Domáce družstvo Dakna tam zásluhou dojníc z Klina denne predá priemerne päťsto litrov mlieka. Mení ho raz za 24 hodín, doplní kedykoľvek.

Keď množstvo mlieka v 240-litrovom zásobníku klesne pod dvadsať, na družstvo príde sms správa. Pesimistické predpovede, ktoré automatom nedávali dlhú životnosť, sa v prípade Námestova nenaplnili.

Vychytali muchy

Dakna ročne vyprodukuje 3,5 milióna litrov mlieka. „Toto množstvo nepredáte v drobnom, sme nútení predávať ho cez mliekarne alebo odbytové združenia,“ povedal predseda družstva Milan Mišánik. „Cieľom predaja cez automat bolo priblížiť mlieko bežným ľuďom, ktorí si od neho odvykli, alebo nemajú možnosť cítiť jeho pravú chuť.“

Okrem administratívnych peripetií musel prevádzkovateľ vychytať aj technické muchy. „Dvadsaťstupňové mrazy si vyžiadali technickú úpravu áut na prevoz kontajnera, z ktorého sa mlieko predáva. Výrobca musel doplniť nezamŕzajúce časti vrátane dvierok. Tak sme zistili, čo je vhodné do slovenských podmienok a ďalšie automaty sa už robili s vecami odskúšanými u nás.“

Cena ostáva

Päťdesiat centov – od spustenia mliečneho automatu v októbri 2009 je cena za liter rovnaká. „Ekonomická stránka išla v tomto prípade bokom,“ vysvetľuje Mišánik. „Mnohí z tejto filozofie ustúpili, no s dvíhaním ceny kleslo množstvo.“

Pre množstvo drobných mincí kúpila Dakna stroj na ich počítanie. A rozhodla sa ponúknuť zákazníkom dobíjacie karty. S bonusom za každých desať litrov jeden grátis.

„Niekedy sú slabšie víkendy po sviatkoch, predchádza im však nával, takže sa to vyrovná. Sem-tam umožníme odpredať väčšie množstvo mlieka pre mimoriadnu akciu. Nabehlo to na istú úroveň, ktorú sa nám darí udržiavať. Viac-menej sme spokojní. Ekonomicky je to vyrovnané, už to nerobí iba na seba.“

Nadštandard vidno

Mlieko si nekupujú len Námestovčania, ale aj ľudia, dochádzajúci do mesta za prácou či nákupmi. „Vieme presne určiť čas i predané množstvo. Kuriozitou je, že si v noci chodievajú preliečiť organizmus aj návštevníci diskoték. Nájdu sa aj špekulanti, búchajú po čidle, hádžu dnu staré alebo cudzie mince. Ľudia sa už sa naučili automat obsluhovať, no stane sa, že priložia malú nádobu a mlieko potom vyteká von. Automat monitorujeme denne. Všetci zamestnanci, rodina i známi si tam kupujú mlieko. Je tak pod kontrolou a vieme okamžite reagovať na prípadné problémy. Aj kritika je rozum zadarmo.“

Stroj ponúka aj fľaše, no väčšina zákazníkov si nosí vlastné kanvičky. „Smaltované, plastové a vidíme už aj antikorové.“

Pri automate sú letáky o výrobkoch, ktoré si môžu ľudia z mlieka urobiť. „Naše dojnice sú vyšľachtené nielen na množstvo, ale aj na obsah tuku a bielkovín. Ponúkame nadštandard a pri domácej výrobe tvarohu či jogurtu to aj vidno.“

Kde bude ďalší?

Dakna uvažuje o zriadení ďalšieho automatu. „Rozhodujeme sa, kam ho umiestniť. Či v niektorej z priľahlých obcí alebo v podniku. Do úvahy prichádza pojazdný automat s ďalšími výrobkami, napríklad tvarohom či bryndzou. No v tomto prípade sa obávame o rentabilitu.“

Dakna je členom odbytového družstva Sever, ktoré prevádzkuje šesť kamenných automatov a dva pojazdné. Najväčšie oravské mesto Dolný Kubín nemá ani jeden.

„Vedel by som si ho tam predstaviť, no kolegovia by museli chcieť,“ povedal Mišánik. „Vzdialenosť nad päť kilometrov zvyšuje náklady, čiže nám by sa neoplatilo voziť tam mlieko z Hruštína, kde máme najbližšiu farmu. Treba ho zásobovať raz za 24 hodín, v prípade vyššej spotreby dva-trikrát do dňa. A treba sa oň starať, monitorovať ho. Súčasný stav je skôr stagnáciou ako prudkým rozvojom. A je to aj o pohodlnosti. Je jednoduchšie zobrať dvadsať kartónov ako chodiť každý deň po liter-dva. Aj keď z hľadiska obsahu tuku sa liter mlieka z automatu vyrovná ôsmim polpercetným litrom ponúkaným v akcii obchodnými reťazcami.“